Halleyho kométa
Po celé stáročia boli kométy nevysvetleným prírodným fenoménom. V staroveku si ľudia v zhode s Aristotelom mysleli, že ide o akési výpary v zemskej atmosfére. Tento názor vyvrátil až koncom 16. storočia slávny dánsky hvezdár Tycho de Brahe, keď presnými pozorovaniami na svojom observatóriu na ostrove Hven v Dánsku zistil, že kométa z roku 1577 bola od zeme minimálne 6-krát ďalej ako Mesiac. Potom ešte viac ako 100 rokov vládlo presvedčenie, že kométy sa neriadia zákonmi Kopernikovej a Keplerovej heliocentrickej sústavy. Sám Johannes Kepler si myslel že sa pohybujú naprieč Slnečnou sústavou po priamkach.
Keď v roku 1704 skúmal Edmund Halley (1656 - 1742) záznamy orbitálnych dráh viacerých komét, všimol si, že dráha kométy z roku 1682 prechádza rovnakou častou oblohy ako dráhy komét z rokov 1607, 1531. Usúdil, že ide o jeden a ten istý objekt, obiehajúci okolo Slnka po eliptickej dráhe s periódov 75 alebo 76 rokov. Správne tak predpovedal na rok 1758 návrat kométy, ktorá dostala po ňom svoje meno. Nedávny výskum nasvedčuje, že prelet Halleyho kométy pozorovali zrejme už ľudia v starovekej Číne v roku 240 pred Kristom.